Globálna kartografia čelí potenciálnej revolúcii. Organizácia Spojených národov schválila návrh, ktorý by mohol zmeniť spôsob, akým svet zobrazujeme v učebniciach a na mapách. Iniciatíva poukazuje na to, že väčšina dnešných máp vychádza z projekcií vytvorených v 16. storočí, ktoré výrazne skresľujú skutočné rozmery krajín.
Kritika súčasných máp
Podľa odborníkov je najpoužívanejšia Mercatorova projekcia zavádzajúca. Táto mapa, navrhnutá v roku 1569, zväčšuje oblasti blízko pólov a zmenšuje regióny pri rovníku. V dôsledku toho sa napríklad Európa a Severná Amerika javia oveľa väčšie, než v skutočnosti sú, zatiaľ čo Afrika a Južná Amerika pôsobia menšie. Takéto skreslenie podľa kritikov formuje vnímanie sveta a posilňuje stereotypy.
Návrh, ktorý OSN schválila, vyzýva na používanie presnejších a spravodlivejších mapových projekcií. Jedným z navrhovaných riešení je takzvaná Gall-Petersova projekcia, ktorá zachováva skutočné rozmery kontinentov, hoci za cenu deformácie tvarov. Táto zmena by sa mohla premietnuť do školských učebníc a vzdelávacích materiálov po celom svete.
Reakcie a očakávania
Zástancovia zmeny argumentujú, že spravodlivá mapa je základom spravodlivého sveta. Poukazujú na to, že súčasné mapy nie sú len geometrickými pomôckami, ale aj nástrojmi moci a ideológie. Kritici naopak namietajú, že zmena projekcie môže byť mätúca a že Mercatorova mapa je praktická pre navigáciu.
Napriek rozdielnym názorom je rozhodnutie OSN vnímané ako historický krok. Ak sa návrh pretaví do praxe, môžeme očakávať, že sa čoskoro objavia nové učebnice zemepisu, ktoré budú prezentovať svet inak, než sme boli zvyknutí. Otázkou zostáva, ako rýchlo sa tento proces uskutoční a či ho prijmú jednotlivé štáty.
