Jedna z najstarších a najzáhadnejších otázok ľudstva – ako a kedy vznikol život na našej planéte – sa práve dočkala prekvapivej odpovede. Medzinárodný tím vedcov prišiel s teóriou, podľa ktorej sa život na Zemi nemusel zrodiť iba raz, ale dokonca dvakrát. Tento objav by mohol zásadne prepísať doterajšie učebnice biológie aj geológie.
Dve vlny vzniku života?
Vedci na základe nových analýz starých hornín a genetických dát predpokladajú, že prvé formy života sa mohli vyvinúť, zaniknúť a následne vzniknúť nanovo. Táto teória spochybňuje zaužívaný názor, že všetky dnešné organizmy majú spoločného predka, ktorý žil pred miliardami rokov. Namiesto toho naznačuje, že na Zemi mohlo dôjsť k niekoľkým nezávislým „štartom“ života.
Kľúčovým dôkazom majú byť chemické stopy v sedimentoch starších ako 3,5 miliardy rokov, ktoré vykazujú anomálie v pomere uhlíkových izotopov. Tie by mohli patriť organizmom, ktoré nemali nič spoločné s neskorším životom, ktorý poznáme dnes. Tieto mikroorganizmy pravdepodobne vymreli počas jednej z katastrofických udalostí, ktoré postihli mladú planétu.
Čo to znamená pre vedu?
Ak sa teória potvrdí, znamenalo by to, že vznik života nie je až taký nepravdepodobný proces, ako sa doteraz zdalo. Zároveň by to posilnilo nádeje na nájdenie života mimo Zeme – napríklad na Mars alebo na ľadových mesiacoch Jupitera a Saturna. Ak sa život dokázal na našej planéte spustiť viackrát, možno sa podobné procesy odohrali aj inde vo vesmíre.
Vedci zdôrazňujú, že výskum je stále v počiatočnej fáze a bude potrebných mnoho ďalších analýz, aby sa nová teória prijala všeobecne. Napriek tomu už teraz ide o jeden z najvýznamnejších objavov v oblasti astrobiológie za posledné desaťročia. Ďalšie kroky zahŕňajú detailnejšie skúmanie vzoriek z hlbokých vrtov aj simulácie podmienok rannej Zeme v laboratóriách.
